(prevzaté z.: http://www.dtp.sk/zrno/)

 

 

Prostitúcia očami psychológa

Pôvodne sa za prostitúciu považovalo predávanie tela za peňažný alebo iný materiálny efekt. Týkalo sa to oboch pohlaví. Popri predávaní tela (pretože osobnosť človeka sa týka tela i ducha) sa v posledných desaťročiach rozšírilo aj predávanie ducha (ľudských schopností) takisto prevažne za peňažný efekt. Ide hlavne o masmediálnych pracovníkov (ale nielen o nich), ktorí pre politické, ekonomické (reklama) či iné dôvody predávajú svoje publicistické schopnosti, svoju umeleckú alebo inú kreativitu za účelom výšky honoráru, platu, profesionálnej, resp. inej prestíže bez ohľadu na všeobecné dobro, mravnosť.

V súčasnej spoločnosti s božstvom zisku sa predmetom predávania (prostitúcie) stalo takmer všetko, i právo (tzv. spravodlivosť), značná časť kultúrnej, umeleckej či inej tvorby. Predmetom predaja sú často celonárodné hodnoty, úspory či majetok klientov, ktoré majú občania uložené v rôznych akciových spoločnostiach. Tie však zneužívajú svoje poslanie chrániť a zveľaďovať hodnoty klientov, stávajú sa ich rozkrádačmi či zneužívateľmi. Popri tejto prostitúcii sú prostitútky predávajúce "iba" svoje telo takmer neviniatkami, keďže zarábajú "len" na svojom tele. Pritom tzv. prostitútky ducha predávajú majetok, úspory a hodnoty iných. Duchovná prostitúcia je však osobitnou problematikou, má široké rozkorenenie, preto by bolo vhodné venovať jej samostatný príspevok. My sa v nasledujúcich riadkoch zameriame na charakteristiku prostitúcie v jej základnom význame z viacerých aspektov.

 

Korene prostitúcie

Každý človek je neopakovateľný v biologickom, psychologickom, sociálnom i mravnom zmysle, preto každý jednotlivý prípad je neopakovateľný a jedinečný. Z týchto kvalít osobnosti vyrastajú hlavné korene prostitúcie.

v"Biologický motor" je u jednotlivcov veľmi rozdielny. Obrazne povedané, v jednom pracuje motorček na dve tužkové baterky a v druhom rachotí tankový motor s 500 či 750 konskými silami. Tieto krajnosti spôsobujú rozdielne videnie seba samého i partnera druhého pohlavia, pričom sa týka všetkých kvalít osobnosti a prejavuje sa neopakovateľne v praxi.

vPsychologické osobitosti sú taktiež silne poznačené funkciou "motora", pokiaľ ide o záujem či potrebu sexuálneho uspokojovania. Pretože normálne sexuálne uspokojovanie je spojené s láskou, v prostitučnej praxi sú najviac disponované ženy nie so "silným motorom", ale citovo tupé, nerozvinuté, citovo vyhorené. Popri nich sa vyskytujú prípady sebapodceňujúcich žien, ktoré si cez "lovenie" mužov zvyšujú svoju osobnú prestíž medzi ženami (aké sú príťažlivé, schopné…). Sú medzi nimi aj ženy, ktoré sú citovo neuspokojené a prostredníctvom "úspechov" si tiež zvyšujú svoju prestíž (že sú potrebné, príťažlivé, žiadané na trhu). Nezriedka sa sem zaraďujú i ženy, ktoré trpia opustenosťou, tie, ktorým chýba zmysel života a prostredníctvom sexuálneho kontaktu unikajú z prázdnoty života. Uvedené prípady sú neúplnou psychickou motiváciou prostitúcie.

vSociálne osobitosti prostitútok sa viažu na kvalitu výchovy v detstve; to znamená, aká bola citová a celková starostlivosť o dieťa, ako sa uspokojovali jeho citové a existenčné potreby, aké malo dieťa ľudské uznanie a uspokojenie v rodine, aké vzory formovali jeho názory a postoje na hodnoty, na seba samého, iných, čo sa dieťaťu predkladalo ako dobré, správne, spravodlivé, potrebné atď. V celku možno povedať, že čím viac bolo dieťa citovo, rozumovo, vôľovo a ľudsky vôbec zanedbávané, tým viac bolo disponované na prijatie zjednodušeného sebavidenia a hodnôt dobrých ľudských vzťahov. Nehovoriac už o prípadoch priameho navádzania detí na prostitúciu, krádež, podvody zo strany rodičov a pod. Napríklad, často sa stáva, že matka povie dcére: "Mať tvoju krásu, tak som bohatá," alebo ju priamo pošle na ulicu, do hotela či kaviarne, aby získavala záujemcov o pohlavný styk. Niekedy sú do prostitučnej komunity zapojené aj maloleté deti, ktoré po meste, zastávkach hromadnej dopravy ponúkajú vyhliadnutým mužom staršiu sestru "na pobavenie" atď.

Keďže pri prostitúcii hrá významnú úlohu krása tela, mnohé ženy podstupujú rôzne kozmetické operácie, aby zvýšili svoju trhovú hodnotu. Je to dôkaz o tom, ako sa tieto ženy z najrôznejších dôvodov "stovarujú", aby výzorom stúpala ich trhová hodnota. Neuvedomujú si, že cenou, ktorú musia zaplatiť, býva získaná neschopnosť zažiť ľudské šťastie a porozumenie.

 

Mravné osobitosti ovplyvňujú osobnosť človeka

Ako z doteraz napísaného vyplýva, mravné osobitosti determinujú kvalitu všetkých zložiek osobnosti človeka. Ovplyvňujú aj biologické vybavenie osobnosti človeka v smere plus i mínus. V spojení s láskou a dobrom, cez obetu či odriekanie udržujú aj úctivý vzťah k Bohu, ktorý nás stvoril pre šťastie a lásku so všetkými osobitosťami tela a duše. Ak človek stráca vieru a lásku k Bohu, tak sa nevyhnutne sebazbožšťuje; svoje telo, túžby po pôžitkoch a slasti považuje za najdôležitejšie a to i vtedy, keď tieto túžby alebo potechy sú egoistické, nemravné, iným spôsobujú ponižovanie či diskrimináciu.

Sebazbožštenie má za následok to, že človek stráca schopnosť mravne, zmysluplne komunikovať s iným človekom. Tým ostáva osamotený a blúdi v sebe i v spoločnosti. Keď stretne zaujímavý a krásny objekt a "zahorí láskou", po sexuálnom uspokojení sa láska "stratí". Promiskuitní či prostituční partneri nie sú schopní "nájsť toho pravého", ako to tvrdia, lebo sami sú bez lásky. Správajú sa ako biologický stroj, mechanicky…

Prostitúciu a všetky formy predajnosti tela a ducha oprávnene považujeme za prejav sociálnej patológie. Hoci zložitými cestami, cez materiálne pôžitky - plat, honorár, prestíž - spôsobujú odumieranie ľudskosti človeka, sebamrzačenie. Jej dôsledkom je strata schopnosti života v láske, zmysluplnosti bytia, keďže títo jednotlivci oddali svoj život zlatému teľaťu. Tým sa odcudzili Bohu, sebe samému i iným. Preto nemôžu nájsť ľudské porozumenie, oddanosť, istotu, ich životu chýba nádej, láska a tým aj zmysel existencie.

PhDr. Ján Sojka, psychológ