(prevzaté z.: http://www.dtp.sk/zrno/)

 

 

 

Morálny zákon v nás

 

V súvislosti s problematikou pornografie sme oslovili PhDr. Jána Sojku, psychológa a liečebného pedagóga, ktorý bol externým pracovníkom Katedry psychológie na Ústave doškoľovania stredných zdravotných pracovníkov a lekárov a členom Katedry patopsychológie a sociálnej patológie na Inštitúte špeciálnej a liečebnej pedagogiky Filozofickej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave. Dlhé roky pôsobil aj ako člen sexuologickej poradne.

 

Akoby ste definovali pornografiu?

Pornografia je pre niekoho umenie, iní ju nazývajú sexuálnou zvrátenosťou. Je to v podstate sociálno-patologický jav, ktorý vyplýva do istej miery z patológie osobnosti človeka. Ľudská osobnosť predstavuje jednotu na štyroch úrovniach - biologickej, psychickej, sociálnej a mravnej. Tie sa vyvíjajú spolu s osobnosťou a z nej vyrastajú. Každý človek má však tieto úrovne vyvinuté ináč. Ten, koho biologická stránka je silne vyvinutá, má väčšiu potrebu sexuálneho uspokojenia, vrátanie dráždenia, nežností, požiadaviek na partnera a pod. Častejšie môže skĺznuť do užívania náhradných prostriedkov podnecujúcich jeho fantáziu, predstavivosť, zmyselnosť, erotiku. Teda ide o akúsi formu ukájania sa vyhľadávaním podnetov, ktoré vedú k uspokojeniu túžby po slasti.

 

Táto túžba podľa vás vzniká na psychickom základe alebo existuje skôr na biologickej úrovni?

Sexuálne túžby sú vo veľkej miere determinované biologickými osobitosťami. V procese vývinu sú však modifikované psychickými osobitosťami, kam patria poznávacie procesy, vôľa, cit, predstavivosť atď., ktoré ovplyvňujú správanie človeka, jeho potreby, túžby, teda aj vyhľadávanie takýchto podnetov, aby si zvýšil uspokojenie libida. Každý má iné vybavenie a iný hodnotový systém. V tomto zmysle niekomu stačí starať sa o seba, aby dobre vyzeral, pekne sa obliekal, dobre sa stravoval, iný sa venuje estetickej či umeleckej činnosti. Túto výbavu človeka však ovplyvňuje mnoho ďalších činiteľov, napríklad spôsob životosprávy, pracovnej záťaže, stresov a pod. No najvyšším usmernením je morálka človeka, ako schopnosť rozlíšiť dobro a zlo.

 

Ako je to v prípade, keď človek cíti nutkanie vyhľadávať takéto obrazy či podnety na internete, kupuje si pornočasopisy? Je táto závislosť prejavom choroby alebo abnormality?

 

Abnormalitou sa to stáva vtedy, keď ten, kto začal pornografii holdovať, vyhľadáva tieto podnety len na sexuálnu stimuláciu a využíva ich na uspokojenie svojej biologickej potreby. Vtedy ide o akt odtrhnutý od lásky a úcty k tomu, s kým si chce takýto človek svoju potrebu uspokojiť. Situácia sa mu v podstate vymyká z rúk. Nejde mu o osobnosť partnera, o jeho duševné kvality, pretože ten sa preňho stáva iba nástrojom, vecou na uspokojenie, ktoré sa niekedy dosahuje aj cestou násilia, vydierania či zneužívania. Práve toto sú komplikácie abnormality, ktorú pornografia priamo môže podnecovať.

Objektom pornografie, pornografických časopisov je najčastejšie žena…

Pozrime sa na masmediálnu reklamu. Akýkoľvek tovar sa predáva, je tam odhalené ženské poprsie alebo sa využívajú iné jej erotogénne kvality. Žena je nositeľkou veľmi významného podielu na sexuálnom uspokojení mužov, ktorým ide o biologický akcent vo vzťahu muž-žena, čo obchodníci dobre vedia, preto ženu používajú ako tovar, na ktorom chcú zarobiť. Ženy sú však náchylné spájať sexualitu s láskou, úctou, istotou, dôvernosťou. Týmito kvalitami sa otvárajú aj pre intímny vzťah s mužom. Čím viac však tieto veci chýbajú vo vzťahu k partnerovi druhého pohlavia, tým viac sa sexuálne vzťahy zvecňujú, stávajú sa tovarom, narkotikom, keď človek uniká k aktivitám, ktoré mu škodia, depersonifikujú ho, no aj tých, s ktorými sa stýka.

 

Pornografia ako sociálny jav, okrem toho, že je de facto manipuláciou človeka človekom, vyvoláva v závislých ľuďoch istú ilúziu, preto po nej siahajú. Prečo ju potrebujú?

 

Ilúziu človek potrebuje vtedy, keď je citovo vyhorený alebo deformovaný, resp. ochudobnený či deformovaný, napríklad zážitkami z detstva, spôsobom bezcitnej výchovy. Pornografia totiž vedie k biologizácii pojmu láska. Súčasná reklama ponúka túto formu medziľudského vzťahu, redukuje lásku na biologický akt tela. V minulosti sme uskutočnili výskum agresivity medzi väzňami. Zaujímalo nás, ako chápali iné pohlavie a život muža a ženy odsúdení v nápravných zariadeniach v rozličných nápravno-výchovných skupinách. Čím o vyššiu nápravno-výchovnú skupinu išlo, tým viac definovali život v manželstve ako omyl. Zistili sme, že nenašli partnera, ktorý by ich uspokojil. O čo viac striedali partnerov iného pohlavia, o to viac sa ochudobňovali vo svojich citoch a vzťahoch k druhým. Ich vzťahy sa zvecnili, preto nemali k partnerom úctu a nerešpektovali ich dôstojnosť, nepoznali pojem posvätnosti vzťahu jedného k druhému. To viedlo k ich sebazbožšteniu, keďže nedoceňovali a podceňovali partnera, nenašli uspokojenie v spolužití s ním. Podľa ich mienky nenašli toho pravého, z čoho mylne vyplynulo, že "taký ani neexistuje", a to sa stalo ich protézou, pomocou ktorej si vysvetlili svoj sociálny hendikep. S tým však súvisel najmä negatívny spôsob výchovy v rodine. Je totiž dôležité, či sa deti cítia v rodinnom prostredí spokojné, šťastné, vidia dobrý vzájomný vzťah rodičov, vzájomnú úctu. Ak sa tieto hodnoty v rodine nepestujú, skôr naopak, deti sú vystavené bezohľadnosti, surovosti, čo sa neskôr prenáša aj do vzťahu k partnerovi.

 

Pornografia môže podnecovať rôzne deviácie, ba dokonca viesť k zločinom a nenapraviteľným škodám. Sú známe prípady, keď pornografia bola priamym impulzom na zneužitie partnera, alebo čo je horšie, aj detí. To sa stalo v civilizovaných krajinách. Ako sa dá proti týmto javom brániť a ako im zabrániť?

Každá doba prináša nové hodnoty. Človek sa musí prispôsobiť prostrediu. Ak žije v prostredí, ktoré je rozvrátené, osvojí si patológiu ako normu a šíri ju ďalej, prenáša ju aj na svoje deti. Východisko alebo vysvetlenie vidím v tom, že Boh stvoril človeka z lásky a pre lásku. Láska je hlavný princíp optimalizácie všetkých ľudských vzťahov. Bez lásky niet úcty človeka k človeku, bez nej neexistuje rovnocennosť ani rovnoprávnosť, ani dobrý úmysel. Naopak, keď milujete, chcete pre druhého dobro. Láska je proces obetovania sa, prijímania druhého takého aký je.